
Približne pred dvomi mesiacmi sa ku mne na test dostali okuliare francúzskej značky Altitude, o ktorej som dovtedy nemal ani tušenia.
Za ten relatívne krátky čas sa u nás však stihli vystriedať viaceré ročné obdobia, a tak okuliare prešli pomerne náročným záťažovým testom. Ako v ňom obstáli, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.Unboxing alá matrioška
Okrem požadovaných fotochromatických skiel kategórie 2/3, som k okuliarom obdržal aj oranžové „revo“ sklá s označením FOG – teda určené do hmly. Po odzipsovaní primárneho tvrdého odolného puzdra ma prekvapilo vo vnútri ďalšie menšie – rovnako tvrdé puzdro, ktoré v sebe ukrývalo ďalšie textilné puzdro s náhradnými sklami. Okrem precízne ochranených okuliarov a skiel sa v balení nachádzala aj svietivo zelená handrička z mikrovlákna a veselá brožúrka z kategórie „made my day“ .
Veselé farby a kvalitná konštrukcia
Okuliare vo sviežej farebnej kombinácii bledomodrej a svietivej zelenej pôsobia už pri prvom kontakte nevšedne, no ak ste zástancom konzervatívnejších vyhotovení, na výber máte celkovo zo šiestich umiernenejších farebných variantov. Materiál rámu grilamid TR90 je príjemný na dotyk, ukážkovo pružný a nožičky s nosníkom majú protiškmykovú úpravu. Výmena skiel je záležitosťou niekoľkých sekúnd a za celý čas ich používania som nezaznamenal žiadne nepríjemné vŕzganie. Nosníky síce nie sú nastaviteľné, no sedia presne tak, ako majú a ani pri dlhšom výjazde neomíňajú na koreni nosa. Konce nožičiek majú dierky v prípade, že by ste na ne chceli nainštalovať bezpečnostnú šnúrku na krk.
Optika na výbornú s hviezdičkou
Pokiaľ by ste mali dojem, že Francúzi stavili hlavne na páčivý dizajn a pekné balenie, boli by ste na omyle. Hlavnou devízou okuliarov Altitude Ultimate je ich optika. Fotochromatické sklá nesú označenie SKYLAB PRO PHOTO-POLAR CAT 2/3, čo preložené do praxe znamená, že zatmavenie skliel sa adaptuje intenzite slnečného žiarenia v rozmedzí 8 až 43% a okrem toho majú aj polarizačnú úpravu zabraňujúcu prenikaniu nepríjemných odleskov cez sklá do očí. Tieto sklá sú teda skutočným univerzálom, ktoré sa hodia do väčšiny bežných podmienok.Na výber máte aj z ďalšej trojice skiel. Prvú alternatívu tvoria dymové sklá kategórie 3, prepúšťajúce 11-12% slnečného žiarenia. Tieto sklá sú vhodné skôr pre tých, ktorí sa športovým aktivitám venujú hlavne počas slnečných dní alebo vo vysokohorskom prostredí. Druhým variantom sú polarizované sklá kategórie 3 s rovnakou hodnotou priepustnosti slnečných lúčov, ktoré zabraňujú prenikaniu nežiadúcich odleskov do vašich očí. Ideálne sú pre tých, ktorí sa často pohybujú v blízkosti vodných plôch, po zasnežených trasách alebo mokrých vozovkách. Trojicu skiel uzatvárajú čisto fotochromatické sklá kategórie 2 až 3, ktoré v závislosti od intenzity slnečného svitu prepúšťajú od 9 do 33% svetla. V porovnaní s prvými zmienenými sklami sa hodia skôr pre cestnú cyklistiku.

Teória vs. prax
Okuliare majú šírku 125 mm a pocitovo sú o kúsok širšie ako moja tvár. Napriek tomu držali na tvári pevne, počas jazdy sa neposúvali ani po preháňaní sa na miestnych singletrailoch a zjazdoch a už vonkoncom nehrozilo, že by som ich nedajbože niekedy stratil za jazdy. Sklá majú relatívne veľkú plochu, čo zabezpečovalo maximálnu ochranu pred náletmi hmyzu a blata. Vďaka väčšej ploche skiel okuliare žiadnym spôsobom nepodfukovali a rovnako sa ani v zrakovom poli nevyskytovali žiadne rušivé elementy. Odvetranie okuliarov je ukážkovo zabezpečené veľkými oblúkovitými otvormi v bočnej časti, čo je skvelé konštrukčné riešenie, nakoľko aj pri obzeraní za seba vám vo výhľade neprekáža žiadna časť rámu okuliarov. Na túto častú dizajnérsku chybu som ja obzvlášť citlivý a som rád, že sa jej ľudia v Altitude vyvarovali.
Čo sa týka skiel, tak tu musím výrobcu naozaj pochváliť
Sklá zatmavovali prakticky hneď, zlatistá povrchová úprava ponúkala príjemný farebný tón pri pohľade na okolie a polarizačná úprava eliminovala väčšinu oslnivých odleskov, najmä od kaluží, mokrej vozovky a vodnej hladiny. Čo mňa osobne prekvapilo bol fakt, že za celý čas sa mi nepodarilo okuliare zahmliť, a to som im dával zabrať v kopcoch s povianočným prírastkom hmotnosti .V praxi sa sklá vymieňali naozaj jednoducho, a to vytiahnutím do strany bez akéhokoľvek násilia a ohýbania rámu. Stačilo jemné zatlačenie, kým sklíčko nezacvaklo do drážky a všetko držalo pevne, ako malo. Fotochromatické sklá boli použiteľné rovnako počas slnečného dňa ako aj podvečer pri západe slnka, kedy som nemal pocit, že by som v nich prestával rozlišovať detaily ako v prípade tmavých okuliarov.
Druhý pár náhradných skiel s nádychom do oranžova, ktoré som mal k okuliarom pribalené, niesli nápis FOG (hmla) a prišli vhod najmä počas zamračených dní a počas podvečerných výjazdov, kedy pomáhali v lese s lepším rozlišovaním detailov a celkovo nabudzovali pocit rozjasnenia. Napriek tomu som nemal pocit unavených očí, čo sa mi stávalo v minulosti pri použití oranžových skiel podstatne lacnejších značiek.
